Prášky na spanie vám umožnia behom chvíle zabudnúť na všetky starosti a katapultujú vás do ríše snov. Sú ideálnym pomocníkom v dnešnej dobe, kedy všetko chceme pokiaľ možno ihneď. Možno by ste však o nich mali vedieť niečo viac.

Tri skupiny

Lieky na spanie alebo hypnotiká sa delia na tri skupiny podľa doby vzniku. Hypnotiká prvej generácie obsahujúce barbituráty sa dnes už takmer nepoužívajú, pretože od nich veľmi často vznikala závislosť a predávkovanie mohlo spôsobiť otravu a smrť. Takzvané benzodiazepíny urýchľujú zaspávanie, znižujú počet nočných prebúdzaní a predlžujú celkovú dobu spánku. Ich upokojujúce účinky však môžu pretrvávať aj cez deň a tiež hrozí veľké riziko závislosti. Treťou skupinou sú hypnotiká generácie Z, ktoré najmenej narušujú architektúru spánku. Novou voľbou sú takzvané hypnotiká štvrtej generácie, založené na účinkoch melatonínu, látky, ktorá vzniká prirodzene v našom mozgu a navodzuje spánok.

Ako účinkujú?

„Hypnotiká pôsobia na receptory nervových buniek, ktoré si medzi sebou vymieňajú informácie na chemickom princípe. Medzi chemickými signálmi neurónov, ktoré navodzujú spánok, je významná kyselina gama-aminomaslová, skrátene GABA. Mnoho hypnotík pôsobí práve na receptor pre GABA,“ hovorí MUDr. Vilém Novák. Spánok navodený liekmi nie je rovnaký ako ten prirodzený, a preto vás natoľko neosvieži. Pri chemickom spánku totiž chýbajú niektoré dôležité spánkové fázy, ako je hlboký telesný a hlboký mozgový spánok. Ovplyvnenie priebehu spánku sa líši podľa generácie hypnotík. „Prvá a druhá generácia hypnotík predlžuje spánok takmer výhradne zmnožením druhej fázy non-REM spánku, teda ľahkého spánku. Najviac k prirodzenému spánku sa blíži spánok navodený Z hypnotikami. Tie nepotláčajú REM spánok,“ vysvetľuje psychiater Slavomír Spousta.

Spôsobujú závislosť?

Hypnotiká chemicky vypínajú určité centrá v mozgu a krátkodobo účinkujú veľmi dobre. Mozog sa na ne však rýchlo adaptuje a po niekoľkých dňoch už nemá rovnaká dávka rovnaký účinok. Okrem toho sa z prehltnutia prášku na spanie čoskoro stane večerný rituál. Keď sa poruší, zaspávanie je problémové. „Pri Z hypnotikách sa tvrdí, že závislosť vyvolávajú len výnimočne, ale toto očakávanie bolo už spojené s mnohými liekmi, pri ktorých sa nakoniec ukázalo, že závislosť vyvolávajú. Preto sa aj pri nich odporúča, aby kontinuálne podávanie nepresiahlo 4 týždne a skôr sa užívali prerušovane,“ odporúča odborník. „Relatívne vysoký návykový potenciál majú spomínané benzodiazepíny. Rizikové je pravidelné užívanie najmä vysokých dávok,“ dodáva lekár.

Aké majú vedľajšie účinky?

Niektoré z liekov môžu nasledujúci deň po použití vyvolávať útlm, únavu, zníženú pozornosť a predlžovanie reakčnej doby, čo je rizikové predovšetkým pre šoférov. „Po vysadení niektorých hypnotík sa objaví ,rebound‘ insomnia – predlžené zaspávanie, časté nočné prebúdzanie, živé až desivé nočné sny. Benzodiazepíny negatívne ovplyvňujú pamäť, pacient si napríklad niekoľko minút nepamätá, čo robil. Pri dlhodobom užívaní benzodiazepínov dochádza k trvalému poškodeniu pamäti, ktoré sa však dá zvrátiť pri ukončení užívania,“ vysvetľuje psychológ.