Každý z nás sa občas cíti unavený a nič by mu neurobilo lepšie, ako si po obede zdriemnuť. Sú však ľudia, ktorí tomuto nutkaniu nemôžu odolať a niekoľkokrát počas dňa náhle upadnú do výdatného spánku. Ich problém sa volá nadmerná spavosť alebo narkolepsia.

Čo všetko ešte patrí k narkolepsii

Náhle zaspávanie sprevádzajú aj ďalšie zvláštne prejavy, ako napríklad kataplexia, hypnagogické halucinácie, spánková obrna alebo automatické konanie. A čo tieto podivné pojmy znamenajú?

„Kataplexiou označujeme stavy náhlej svalovej atónie, spojené s ochabnutím tvárového a šijového svalstva a poklesnutím dolných končatín, spojeným niekedy až s pádom. Okrem mimického svalstva prechodné ochrnutie postihuje i svaly inervované postranným zmiešaným systémom a jazyk, reč je preto nezrozumiteľná až nemožná,“ vysvetľuje profesorka Soňa Nevšímalová. „Spúšťacím mechanizmom je vždy emotívny zážitok, najčastejšie smiech, radosť, moment prekvapenia, menej často zlosť alebo hnev. Záchvat trvá niekoľko sekúnd, vzácne minút, a jeho intenzita môže kolísať od pocitu ľahkej slabosti až po úplné ochrnutie.“ S kataplexiou má svoje skúsenosti aj spomínaná podnikateľka Hana: „Je to, akoby som sa premenila na handrovú bábiku,“ opisuje. „Ako keby z ničoho nič niekto mávol čarovnou paličkou a z tela mi zmizli všetky svaly. Prv som prepadla panike, dnes už beriem na vedomie, že je to súčasť mojej choroby.“

Viac ako polovica postihnutých narkolepsiou (štyridsať až osemdesiat percent) sa tiež stretáva s hypnagogickými halucináciami, čo sú zrakové, sluchové alebo dotykové preludy, ktoré sa objavujú pri zaspávaní alebo počas prebúdzania a vzácne sa vyskytujú aj u zdravej populácie. Často majú silný emočný náboj, bývajú veľmi živé a nepríjemné.

Kto trpí narkolepsiou

Narkolepsia je problém asi piatich percent našej populácie, čo znamená, že len v Európe trápi viac ako osemnásť miliónov ľudí. Rozhodne nejde o malé číslo. Podľa európskych štatistík je skôr doménou silnejšieho pohlavia – muži ňou trpia dvakrát častejšie ako ženy. Jej rozšírenie vo svete nie je rovnomerné – málo narkoleptikov nájdete v Izraeli a takmer na každom kroku sa s nimi stretnete napríklad v Japonsku. Nie je úplne jasné, ako je to možné, rovnako nie sú jasné príčiny vzniku tejto choroby. 

Najčastejšie narkolepsia súvisí so zlým spánkom. „Nočný spánok narkoleptikov je veľmi nepokojný, spojený s čiernymi, desivými, bizarnými a afektívne ladenými snami. Prerušuje ho časté prebúdzanie, niektorí chorí trpia až výraznou insomniou (nespavosťou – pozn. redakcie),“ opisuje profesorka Soňa Nevšímalová. Narkoleptici tak permanentne žijú v stave únavy, podobnom dvojdennej nespavosti zdravého jedinca. Ďalšie z vplyvov, ktoré narkolepsii pomáhajú sú zlá životospráva, nedodržovanie spánkovej hygieny (viď desatoro spánkovej hygieny) alebo závislosti. Zneužívanie liekov alebo drog či popíjanie vo väčšej miere, ako je zdravé, to všetko raz-dva rozhodí cirkadiánny rytmus nášho tela.

Narkolepsia u detí

Aj keď sa narkolepsia najčastejšie rozvíja v období puberty a adolescencie, konkrétne medzi pätnástym a dvadsiatym rokom, môžeme sa s ňou stretnúť aj u tých najmladších. Spočiatku je však ťažké chorobu rozpoznať, pretože sa prejavuje inak, ako u dospelých narkoleptikov. Deti s narkolepsiou sa môžu, paradoxne, javiť ako hyperaktívne. Čo však majú spoločné, je potreba denného spánku, ktorej sa nedá odolať.  Zaspávajú potom v škole pri vyučovaní a aj popoludní môžu prespať hodiny. To všetko má vplyv na ich školský prospech, ktorý sa zvyčajne zhoršuje, a tieto deti sa potom nesprávne označujú za lenivé, znudené alebo hlúpe. Nezriedka tiež bývajú mrzuté a podráždené a dostávajú sa do konfliktov s ľuďmi navôkol. Vzácnosťou nie je ani väčší prírastok na hmotnosti. Ručička váhy môže ukazovať navyše až o desať kíl za rok.