Väčšina z nás žije v presvedčení, že času je málo. Ak chceme mať zaujímavú prácu, venovať sa svojej rodine a ešte mať čas na nejaké vlastné záujmy, nevyhnutne musíme byť stále uponáhľaní. Odborníci však tvrdia, že času máme dosť. Kam sa teda stráca?

Voľný čas pre seba

Kedy ste naposledy mali voľnú chvíľu iba pre seba? Túto otázku nedávno položili sociológovia v rámci výskumu pracujúcim matkám v USA. Odpovede, ktoré zhromaždili, sú dosť šokujúce. „Práve dnes,“ odpovedalo deväť percent žien. Osem percent odpovedalo „včera“, 19 percent „minulý týždeň“, 13 percent „minulý mesiac“. A až 51 percent žien označilo odpoveď „už sa ani nepamätám“.

Viac než polovica žien teda vedie taký hektický život, že si ani nevedia spomenúť, kedy naposledy mali voľnú chvíľu len pre seba. Až na to, že to takmer určite nie je pravda. Presnejšie povedané, je to pravda, ale nie celá.

Časť nášho času tajuplne mizne v čiernych dierach všedného dňa. Možno si ani neuvedomujeme, že sme svoj voľný čas zabili pozeraním televízie v polospánku alebo sedením na gauči a zapozeraním sa do mobilu pri prehliadke sociálnych sieti. A voľný čas je zrazu fuč.

Ponáhľať sa je v móde

Ľudia súťažia v tom, koľko toho musia urobiť. Dávajú tým najavo svoje postavenie. Keď máte veľa práce, ste dôležitá osoba. Navonok to vyzerá, že vediete naplnený a zaujímavý život. Skutočnosť je iná. Ekonómovia používajú termín „časová chudoba“. Keď trpíte nedostatkom času, začnete sa správať podobne ako človek, ktorý trpí nedostatkom peňazí a siahne po nevýhodnej pôžičke s vysokým úrokom.

Požičia si pár tisíc na dovolenku, ale už o dva mesiace to bude ľutovať. S časovými pôžičkami to funguje podobne. Riešite len to najnutnejšie, iba to, čo najviac horí, neuvažujete v dlhodobom horizonte. Tridsiateho prvého marca večer si nájdete čas čakať v rade na pošte kvôli odoslaniu daňového priznania na poslednú chvíľu, ale nikdy si nenájdete čas zájsť na výstavu, ktorá trvá až tri mesiace.

Väčšina z nás dospela k presvedčeniu, že to ani inak nejde. Kým ste dospelí, máte dobrú prácu, rodinu a deti, nejde to všetko stihnúť inak, ako za cenu rýchleho životného tempa a každodenného vyčerpania. Šokujúcou správou je, že to tak byť nemusí. Všetci môžeme mať času dostatok. Vlastne nie, už ho máme dostatok teraz. Len o tom nevieme.