Nájdete tam atrakcie, ako len málokde na našej planéte. Štát Izrael síce neoplýva veľkou rozlohou, avšak je zaujímavý rôznymi pamiatkami, kultúrou i svojím obyvateľstvom. Cesta tam vám dokáže zmeniť celý váš doterajší pohľad na svet.

Svätá zem

Návšteva „Svätej zeme“ znamená silný nápor na zmysly. V Izraeli azda nie je miesto, ktoré by nerezonovalo tisícročnou históriou a ktoré by v sebe nemalo patinu stáročných sporov, vojen i zmierenia. Len pár kilometrov od seba tu stretnete úplne iné svety, ktoré sa zdajú byť nekonečne vzdialené. 

Nablýskané butiky na hlavnej ulici v Tel Avive, arabský mumraj na trhovisku v Hebrone, ticho rozjímajúci pútnici na Hore Blahoslavenstva alebo východ slnka nad posvätnou Masadou toho spolu na prvý pohľad nemajú veľa spoločného. Je to však len zdanie. Prísť na kĺb dnešnej izraelskej realite nie je záležitosť na jeden deň.

Jeruzalem

Nie nadarmo sa Jeruzalemu hovorí „mesto miest“. Veď vari žiadne iné sídlo na svete nie je také nabité predlhou históriou i súčasnými emóciami ako Jeruzalem. Nekonečný príbeh sporu pokračuje i v prítomnosti, pretože o štatúte Jeruzalema, posvätného pre kresťanov, moslimov i židov, stále nie je rozhodnuté. Administratívne je dnes celý Jeruzalem pod správou Izraela, Palestínci si však nárokujú jeho východnú časť (vrátane úseku starého mesta) ako budúce hlavné mesto samostatnej Palestíny. Jeruzalemské hradby, nedávno reštaurované, pochádzajú z osmanskej doby a na prvý pohľad ohromia svojou mohutnosťou. Zdá sa nepredstaviteľné, že na toto si v stredoveku niekto mohol trúfnuť. 

Charakter prostredia, ktoré vás očakáva za hradbami, do značnej miery záleží na tom, ktorou z brán vstúpite do starého Jeruzalema. Damašská brána vedie do moslimskej štvrte, ktorá je labyrintom úzkych uličiek s tisíckami pouličných stánkov, nekončiacim hlukom a myriadou vôní. Jaffskou bránou vstúpite do pokojnejšej kresťanskej štvrte, zatiaľ čo z juhu, v smere od pahorku Sion, sa chodí do upravenej židovskej štvrte, ktorej súčasťou je vychýrená Západná stena (Múr nárekov). Štvrtá do počtu je arménska časť Jeruzalema (pomenovaná podľa arménskej apoštolskej cirkvi). 

Chrámová hora

Na prvý pohľad je najvýraznejšou pamiatkou Jeruzalema Skalný dom na Chrámovej hore. Ide o najposvätnejší moslimský svätostánok v Jeruzaleme, charakteristický obrovskou pozlátenou kupolou. „Neveriaci“ (teda nemoslimovia) si môžu Skalný dom prezrieť len zvonka, ale aj to je, samozrejme, zaujímavé. Návštevu Chrámovej hory si naplánujte mimo piatka a soboty, v tieto dni totiž smú ísť hore len moslimovia. Krásny pohľad na Skalný dom sa z diaľky otvára z Olivovej hory, už za bránami starého Jeruzalema. Až tam pôjdete, skúste si privstať – ranné slnko je pre pohľad aj fotografie najlepší, navyše uniknete davom turistov.

Kresťanskú tradíciu Jeruzalema približuje procesia talianskych františkánov, ktorá vyráža každý piatok o tretej poobede po Via Dolorosa, teda trasou, po ktorej kráčal Ježiš Kristus v ústrety ukrižovaniu. Pútnikov tu zo zamyslenia vytrhujú len citáty z evanjelia, ktoré sa čítajú pri jednotlivých zastaveniach krížovej cesty; budete ich počuť okrem iného aj po poľsky. Procesia končí asi po hodine v Chráme Božieho hrobu, v miestach, kde azda pred dvoma tisíckami rokov stála Golgota.

Cez Múr do Betlehema