Intuícia - tajomné slovíčko sa skloňuje nielen medzi mystikmi, ale stále častejšie už aj v bežnom živote, v školstve, manažmente, podnikaní či športe. Jednoducho sme si ako ľudia uvedomili, že v súčasnej spleti stále zložitejších informácií sa bez tejto schopnosti nepohneme. Treba povedať, že intuícia je prirodzená vlastnosť človeka, dokonca i zvieraťa. A tiež treba povedať, že len málokto ju využíva ako smerodajný spôsob získavania informácií. Jednoducho sme na ňu zabudli.

Čo nám bráni používať intuíciu?

V prvom rade pochybujeme o svojej schopnosti, že dokážeme intuíciou získať informácie. Problémom je aj to, že nevieme s istotou rozlíšiť, „odkiaľ“ informácia prišla. V neposlednom rade, nie sme dostatočne „čistí“, aby sme vedeli získanú informáciu dekódovať a nemáme nastavené „anténky“ na rozoznanie jemných signálov. Ako to teda napraviť?

Pochybnosti o sebe samom

Už nastavenie spoločnosti je také, aby sme svojej intuícii prestali veriť. V škole sa učíme dôverovať iba tým výsledkom, ktoré sme získali logickým procesom, analýzou alebo zapamätaním si. Ak nám niečo príde intuitívne, neberie sa to do úvahy a dostaneme päťku, lebo nevieme zdôvodniť, ako sme sa k výsledku dostali. V tomto režime funguje aj celá spoločnosť, a tak postupne svoju intuíciu odsúvame nabok, až na ňu často úplne zabudneme. Ak nám niečo aj príde intuitívne, náš analytik do toho začne vŕtať a my mu väčšinou chytíme stranu… následky v živote často bývajú kruté.

Zdroj informácie

Ak sme už aj v stave pripustiť, že intuíciu máme a ideme ju začať využívať, narazíme na ďalší „problém“. Prišla ku mne informácia, ako však viem rozlíšiť, či je to moje „chcenie z ega“ alebo „informácia vyššieho vedenia“? V takejto chvíli je potrebné zamerať sa na svoje ego a zistiť si o ňom viac. Keď som ochotný pozrieť sa sám na seba a úprimne sa postavím zoči-voči aj nepríjemným informáciám o sebe, vtedy som už na dobrej ceste a postupne začnem byť schopný identifikovať, či sa k slovu hlási moje ego alebo je to moje vnútorné vedenie.