Hnev ako všetky emócie považujeme za prirodzený inštinkt. Za obrannú reakciu tela, pud sebazáchovy. Pomáha nám vyjadriť sa, obhájiť sa a tiež brániť. Pokiaľ je však hnev neopodstatnený a hneváme sa na niekoho alebo na niečo, čo nemôžeme zmeniť, nie je skutočným hnevom, ale pocitom bezmocnosti.

Slovo bezmocnosť tvoria dve slová. Slovo „bez“ a slovo „moc“. Doslovne to znamená: „Nemám moc niečo zmeniť“. Situáciu, ku ktorej pri prežívaní pocitu bezmocnosti dochá- dza, často nevieme zmeniť. Myslíme si však, že sme v práve. Človek, ktorý je bezmocný, si realitu neuvedomuje, alebo ju nevie objektívne správne vyhodnotiť. A to preto, lebo ju nevie prijať, pretože ju nemôže v skutočnosti zmeniť. Cíti sa tak potom zúfalý, prežíva výrazné pocity úzkosti, ktoré však nepramenia zo strachu, ale z pocitu bezmocnosti. Môže sa pritom cítiť aj ponížený alebo ukrivdený.

Je dôležité zdôrazniť, že bezmocnosť je emócia, ktorá je ničivá a deštruktívna. Väčšinou k nej nemáme správnu sebareflexiu a pochopenie, je ťažké ju v tele regulovať. Vyžaduje si vyšší, až duchovný aspekt pohľadu na seba a na situáciu, v ktorej sme sa ocitli. Potrebujeme vtedy doslova skloniť hlavu a odstúpiť.

Emócie, ktorá ničia

Bezmocnosť je silná emócia podobne prežívaná ako hnev alebo ako pocit úzkosti. Je veľmi intenzívna a pri jej regulácii si vyžaduje vedomú mentálnu prácu spojenú so sebareflexiou a sebakontrolou. Tiež aktívnu prácu s dychom, a to presnejšie s výdychom, ktorý smerujeme od hlavy smerom dole, do tela. Výdych má v psychoterapii zameranej na telo relaxačný účinok. Psychiku harmonizuje, upokojuje a stabilizuje rozvírené emócie.

Pri prežívaní bezmocnosti je dôležité pozrieť sa na seba pravdivo a odpovedať si na otázku: Prečo sa hnevám? Je dôležité si uvedomiť, že v situácii, ktorú prežívame, chceme mať kontrolu a moc. Vyrovnanie sa s bezmocnosťou v praxi znamená prijať, dobrovoľne sa vzdať, ustúpiť, odstúpiť. Nechať tak. Týka sa nášho ega a jeho sily. Preto je dôležitá sebareflexia a porozumenie svojim vnútorným pohnútkam. Potrebujeme svoje ego utíšiť a upokojiť v jeho aktuálne prežívanej potrebe po moci. Tiež je potrebné si uvedomiť, že situácia, ktorú prežívame a sme pri nej bezmocní, nemusí byť pre nás až taká zlá. Platí v nej univerzálny princíp či pravidlo, že niekedy nám nie je niečo, čo si želáme, súdené. To zároveň nemusí byť pre nás nevýhodné a zlé, hoci si veľmi želáme to dosiahnuť.