Existujú ľudia, ktorí majú dostatok peňazí, zdravú rodinu, fungujúci partnerský vzťah. Napriek tomu sa necítia byť šťastní. Ako by im niečo chýbalo. Pociťujú hlboké prázdno ako by ich život nemal žiadny zmysel. Čo v takom prípade robiť? Kde nájsť zmysel života?

Práca, práca a zase práca

Niektorí psychológovia upozorňujú na to, že ľudia dnes viac ako kedykoľvek predtým strácajú zmysel života alebo ho vôbec nenachádzajú. Príliš rýchle tempo a vopred nalinajkovaná životná cesta ich nenúti a často ani nenechá premýšľať, akým smerom sa vydať a čomu zasvätiť svoj život. Navyše, nikto to od nich ani nevyžaduje. Školu si vyberáme podľa toho, v akom predmete excelujeme a prácu podľa odboru, ktorý sme predtým vyštudovali. Tak čo vlastne riešiť?

Do ordinácií terapeutov však každý rok prichádza stále viac pacientov, ktorí by z pohľadu druhých mali žiť šťastný život. Majú peniaze, často oveľa viac, ako by mohli za celý svoj život minúť, majú partnera a majú i dobré fyzické zdravie. Napriek tomu ich trápi nespavosť, desivé nočné mory alebo cítia, že im chýba životná sila, akýsi hnací motor. Sužujú ich hlboké pocity beznádeje, prázdnoty a neužitočnosti.

Typické pre našu spoločnosť je hľadať životný zmysel v peniazoch a ich hromadení. Je to hodnota, ktorú všeobecne uznávame. Zasvätiť život ich zarábaniu je teda skoro samozrejmé a tento prostriedok sa dá ľahko zameniť so životným cieľom a jediným dôvodom, prečo vlastne sme na tejto planéte. Ako však spoznať, kedy už máme dosť? Čím to je, že niektorí ľudia žijú na hranici biedy a dokážu sa radovať a prežívať lásku a šťastie, zatiaľ čo sa iní, hoci finančne za vodou, utápajú v depresii a osamelosti?

Dosiahol som všetko, čo teraz?

Americký psychiater a psychoterapeut Irvin D. Yalom upozorňuje na nebezpečenstvo práce, ktorej chýba takzvané „sebapresah“. Práca, v ktorej nevidíme nejaký vyšší cieľ, naplnenie, jednoducho niečo, čo je podľa nás zmysluplné a užitočné. „U mladíkov, ktorí v poslednom čase zarobili milióny na špičkových technológiách, vyvoláva predčasný úspech životnú krízu. Tá môže byť poučením o systémoch zmyslu života, ktoré nie sú sebapresahujúce,“ hovorí.

Mnoho takých jedincov začína kariéru s jasnou predstavou – dostať sa do hry, zarobiť kopu peňazí, žiť dobrý život, získať uznanie kolegov, odísť skoro na odpočinok. A obrovské množstvo mladých ľudí okolo tridsiatky si presne toto splnilo. Potom sa však vynorila otázka „Čo teraz? Čo so zvyškom života – s ďalšími štyridsiatimi rokmi?“ Väčšina mladých milionárov zakladá nové spoločnosti. Snažia sa zopakovať svoj úspech. Prečo? Sami sebe musia dokázať, že nešlo len o šťastnú náhodu.

Pre pocit zabezpečenia seba a svojej rodiny už im nestačí mať v banke jeden alebo dva milióny – potrebujú päť, desať, dokonca päťdesiat miliónov, aby sa cítili v bezpečí. Uvedomujú si zbytočnosť a iracionalitu zarábania ďalších peňazí, keď už majú viac, ako by kedy mohli minúť, ale to ich nezastaví. Uvedomujú si, že uberajú čas rodine, nedokážu však prestať hrať túto hru.

Rodina nadovšetko