Alternatívne smery v stravovaní sa v poslednej dobe objavujú v našich kuchyniach stále častejšie. Je ich veľa, niektoré ešte nie sú príliš známe, ale azda všetci už počuli o surovej strave. Čo je o nej dobré vedieť?

Je isté, že strava bezprostredne ovplyvňuje kvalitu nášho života a zdravia, ale nikto zatiaľ presne nestanovil, ktoré z výživových odporúčaní je to pravé. Raz za čas sa medzi takými alternatívnymi smermi objaví nejaký fenomén, ktorý túžia vyskúšať azda všetci. Najrozšírenejšie a najznámejšie vegetariánstvo a vegánstvo teraz postupne nahradzuje ešte kontroverznejší a striktnejší raw food.

Je to „živá strava“

Surová strava, nazývaná niekedy tiež vitariánstvo, je založená na konzumácii tepelne a chemicky neupravených potravín (teplota pri príprave týchto pokrmov nesmie prekročiť 42 °C). Základom je totiž presvedčenie, že pri zahriatí sa všetko živé v potravinách zničí a tepelne upravená strava je tak mŕtva.

Menej práce v kuchyni?

My ženy, keď sa staneme matkami, trávime dlhý čas prípravou jedla. Túto prácu by nám raw strava mala uľahčiť. Jej zástancovia vidia práve krátku prípravu ako jednu z hlavných výhod. Musíme súhlasiť, že samotná príprava surových pokrmov nie je zdĺhavá ani zložitá. Väčšinou postačí mixér alebo kuchynský robot.

Avšak je potrebné čas si zorganizovať, pretože musíme nechať suroviny včas naklíčiť alebo usušiť. Je teda potrebné premyslieť, čo budete pripravovať, čo nemusí vyhovovať všetkým, a vo finále sa tak príprava jedného pokrmu môže pretiahnuť aj na niekoľko dní. Prácu vám ďalej môže ušetriť odšťavovač, spiralizér,sušička alebo klíčidlo.

Krajšia pleť a lepšia imunita

Konzumácia surovej stravy má na naše telo pozitívny vplyv. Zvlášť vďaka vysokému obsahu vody v čerstvom ovocí a zelenine raw osviežuje a hydratuje pokožku. To sa prejavuje ako na našom zdraví, tak na vzhľade našej pleti, ktorá vyzerá svieža a čistejšia.

Podľa Stanislava Petříčka, odborníka na raw food, zaháňa aj pocit falošného hladu, ktorý môžete pociťovať, keď cez deň málo pijete. Vitamíny a minerály obsiahnuté v raw potravinách prirodzene posilňujú imunitu. Dôležitou zložkou je tiež vláknina, ktorá prispieva k čisteniu tráviaceho ústrojenstva. Bielkoviny alebo proteíny sú pre ľudský organizmus nenahraditeľné. Telo z nich vyrába energiu alebo ich využíva na stavbu telesných tkanív. Hľadajte ich v semenách, orieškoch alebo zelenej listovej zelenine.

Aj riziká existujú

Svoju skúsenosť so surovou stravou pridáva naša čitateľka Mirka: „Mne,  naopak, raw food nesadlo. Rok som tak jedla, ale po čase som odrazu začala byť hrozne unavená, znížila sa mi obranyschopnosť a stále som mala pocit hladu. Každému totiž sadne niečo iné. Ja som si osobne zažila, že radšej potraviny aspoň zohrejem. Som teda zástancom bežnej vyváženej a pestrej stravy a surovú stravu nechávam len ako doplnok a spestrenie.“

Napriek tomu, že surová strava doslova prekypuje vitamínmi, pri jej striktnom dodržiavaní je potrebné dávať pozor na deficit vitamínu D, B12 a minerálnych látok, zvlášť vápnika, zinku, železa, jódu a selénu. Na surovú stravu treba navyknúť i trávenie, nie každému totiž neupravené jedlo vyhovuje. V našich klimatických podmienkach nie je podľa odborníkov vhodné konzumovať len surovú stravu, tepelne neupravené jedlo totiž organizmus neprehreje.

Široká škála pokrmov

Pojem surová strava nezasvätenému človeku chuťové bunky ani fantáziu asi príliš nenavnadí. Väčšina si totiž predstaví skôr prípravu šalátov alebo chrúmanie mrkvy namiesto plnohodnotného a pestrého obeda. Ale nie je to tak úplne pravda. Aj v rámci tohto stravovania možno vytvoriť zaujímavé pokrmy. Z hlavných jedál sú obľúbené napríklad quiche, kukuričné tortilly s rôznymi omáčkami, sezamové karbonátky, repové špagety, ale i najrôznejšie chlebíčky či krekry.

„Najlepšie sú však na raw jednoznačne dezerty, teda ovocné alebo čokoládové torty. Tie dostanú skutočne každého a pripraviť ich možno pomerne ľahko i doma,“ opisuje Stanislav Petříček. Aj napriek tomu však, samozrejme, raw jedálny lístok nie je až taký pestrý. Čo sa týka prípravy raw pokrmov, tá sa robí pomocou mixovania, klíčenia a sušenia. Nakoniec potom pokrmy vyzerajú tak isto ako bežné jedlá, rozdiel spočíva len v ich zložení.