V partnerských vzťahoch bodujú mrchy, nepríjemní až agresívni ľudia sú v zamestnaní úspešnejší a lepšie platení. Vyzerá to tak, že byť dobrosrdečný a poctivý sa už nenosí. V móde je neposlušnosť a „potvorizmus“. Čím to je? Prinesie vám šťastie a úspech, keď popustíte uzdu drzosti? A akú rolu v tom hrá fakt, či ste žena alebo muž?

Biblia modernej ženy

„A túto máš? Máva mi kamarátka pred očami knihou „Prečo muži milujú potvory“. Tú ale musíš mať, to je biblia modernej ženy,“ tvrdí s vážnou tvárou a strká mi do ruky farebnú publikáciu o tom, že byť poslušnou ženou nevedie v živote k úspechu, ale akurát tak k plaču. Názov aj obsah knihy zhrnujú to, čo si väčšina žien myslí, ale nahlas to žiadna nepovie: že chce byť aj potvorou, pretože sa to oplatí. Naozaj? 

Potvory, o ktorých budeme hovoriť, nie sú žiadne krvilačné mrchy, ale ženy, ktoré: sú sebavedomé, ctižiadostivé, nič neskrývajú a hovoria, čo si myslia. Skúste si ich predstaviť napríklad ako Meryl Streep vo filme Diabol nosí Pradu. Bezohľadná šéfka časopisu si odjakživa plnila všetky svoje ciele. Keď sa uchádzala o prácu, na prijímacom pohovore odvetila vtedajšej šéfke na otázku: „O akú prácu by ste mali záujem?“ takto: „O tú vašu.“ Na post šéfredaktorky sa dostala za sedem rokov. 

„Potvorizmus“ v mužskom svete

Keď si tento film s niekým pozriete, na rolu Meryl Streep budete z úst mužov aj žien počuť pravdepodobne takéto reakcie: drsná, diabolská, potvora, mrcha. Keby bol ten istý film o mužoch, pravdepodobne by zazneli skôr prívlastky ako: tvrdý, húževnatý, ctižiadostivý. Zvláštny rozdiel v pomenovávaní asertívneho až útočného správania sa mužov a žien si všimol profesor Timothy Judge z Univerzity Notre Dame, ktorý tvrdí, že byť nepríjemný funguje lepšie u mužov ako u žien. 

Podľa Judgeho štúdie nepríjemní až agresívni muži zarábajú o 18 percent viac ako tí dobrí. U žien tento rozdiel nie je taký veľký, ale aj tak predstavuje päť percent. „Je logické, že v prostredí biznisu a korporácií, ktoré je samo o sebe agresívne, majú väčšiu šancu na úspech jedinci, ktorí dokážu presadiť svoje názory a ísť do konfliktu. Veď práve vďaka týmto vlastnostiam dosahujú vyššie posty a s nimi logicky aj vyššie príjmy,“ komentuje štúdiu kouč Petr Pražák. 

Drzosť alebo držať hubu a krok?

„Tá otázka má jedno úskalie - implikuje sa, že človek je buď agresívny alebo podriadený, drzý alebo úctivý. To potom vedie k snahe hodnotiť, či je lepší byť taký alebo onaký, čo je však úplne scestné. V živote totiž potrebujeme oboje – agresivitu aj podriadenosť, drzosť aj úctivosť, aby sme mohli šikovne konať v rôznych situáciách,“ približuje psychoterapeut.

 „Sú chvíle, keď cítime ako správne presadzovať svoju víziu proti všetkým (drzosť), ale sú aj chvíle, keď chceme byť platným členom tímu (úcta). Ak sme teda iba agresívni alebo iba podriadení, niečo nám chýba. Táto nedostatočnosť nás obmedzuje a vedie k dvom možným dôsledkom – buď nie sme úspešní alebo nie sme šťastní, prípadne ani jedno.“ 

Ako v puberte

Pamätáte si, akí ste boli v puberte? Nečítali ste jediný návod, ako byť drzý, mrcha, potvora, jednoducho ste takí boli. Bolo to niečo ako druh talentu, hudobný sluch alebo nadanie na tanec. Niektorým ľuďom také správanie vydržalo až do dospelosti. Spomeňme napríklad jedného vrcholového manažéra v jednej veľkej korporácii, ktorého obľúbenou stratégiou, keď chcel niečo dosiahnuť, bolo kričať na ľudí. „Veľa ľudí na jeho agresiu reagovalo stiahnutím sa. Radšej, akoby išli do konfliktu, mu dali, čo chcel. Jediné, čo pri komunikácii s ním fungovalo, bolo tiež reagovať krikom,“ opisuje kouč. 

Niekedy sa môže zdať, že táto pubertálna drzosť, stavanie sa do opozície a neochota pozerať sa ďalej, ako pár minút do budúcnosti, môžu byť vlastne prospešná. Kde iní musia čítať návody na to, ako po sebe nenechať dupať a ako sa naučiť presadiť svoj názor, druhí vedia povedať nie a pohádať sa tak nejako úplne samozrejme. 

Je drzým ľudom čo závidieť? 

Odborník sa domnieva, že práve naopak: „Takí ľudia ostali z rôznych dôvodov vo vývoji na polceste, a preto nemajú kompetencie potrebné na úspešné zvládanie životných aj pracovných výziev. Môže byť taký človek dobrý partner, rodič, zamestnanec?“

Takým ľuďom podľa neho chýba najmä rešpekt – k sebe aj k druhým – a vedomie, že tieto dve kompetencie nestoja v živote proti sebe. Každý z nás sa musí nielen rozhodnúť, v akej situácii je aké správanie efektívne, etické, ekologické a fér voči okoliu, ale predovšetkým zvážiť jeho dopady na seba samého. Alebo sa dokážete každé ráno pozerať do zrkadla na drzého človeka, ktorým v skutočnosti nie ste? Ak áno, tak na ako dlho?

 

Foto: Shutterstock