Pandémia koronavírusu trvá už tamer dva roky, počas ktorých život každého jedného človeka zmenila od základov. Častokrát však nie v dobrom slova zmysle. Pocit stagnácie, beznádeje a nekonečného čakania na to, kým sa svet vráti do normálu nás psychicky vyčerpáva každým dňom. Nejde však o klasickú depresiu, tento nový fenomén psychológovia opísali v súvislosti s pandémiou a nazvali ho “languishing”. O čo vlastne ide?

Mať zlý deň a automaticky zlú náladu je pre každého z času na čas bežné. Žiadna motivácia, ba až lenivosť nie je na hanbu. Nedje ani o psychické vyhorenie. Tzv. “languishing” predstavuje jav, pri ktorom nevieme prežívať prítomnosť naplno, resp. doslova ju len prežívame, nevieme žiť naplno. A za to môže spomínaná pandémia.

„Je to pocit stagnácie a prázdnoty. Zdá sa, ako by ste sa len tak motali dňami a na svoj život sa pozerali  ako cez hmlisté predné sklo,“ napísal psychológ Adam Grant pre New York Times.

Daň pandémie

Či si to už všimnete na sebe alebo okolí, je v podstate jedno. Zrejme však skôr či neskôr každý skĺzne do akéhosi stavu prežívania, ktorý si mnoho z nás ani neuvedomí. Tento jav zo svojej praxe opisuje mnoho odborníkov a jednou z nich je aj psychologička Kristína Pomothy, ktorá ho vysvetľuje takto:

„Languishing neprežívame to ako nedostatok, chorobu alebo ako duševnú poruchu. So svojím prežívaním vôbec nie sme spojení vedome. Sme v stave stagnácie, pociťujeme prázdnotu a prežívame zdanlivo nekončiace čakanie na to, že sa veci vrátia do ‚normálu‘,“ približuje.