Dlho sme verili, že dodržiavanie predsavzatí je záležitosť motivácie, sebadisciplíny a dostatočne pevnej vôle. A že bez nich to nie je možné. Čo ak je to ale trošku inak a pozitívne návyky si môžete vypestovať práve kvôli tomu, že všetky tieto psychologické pojmy necháme bez povšimnutia?

Ako začať?

Teória americkej spisovateľky Gretchen Rubin je postavená na dvoch základných veciach. Prvá je, že návyky sa budujú rozhodovaním. Alebo ešte lepšie povedané, že už sa vlastne rozhodovať nemusíte, pretože už ste sa raz rozhodli. Vyčistíte si zuby predtým, než idete večer spať? Vyčistíte. A urobíte to bez premýšľania. Aby sa z nejakej činnosti stal pozitívny zvyk, malo by podľa tejto Američanky platiť to isté pravidlo. Vtip je v tom, že ak sa raz rozhodnete, už sa nemusíte zdržiavať premýšľaním.

Keď si raz poviete „chcem to mať v živote takto“, nastavíte si akéhosi autopilota a odpadá milión každodenných otázok typu: Mám/nemám urobiť toto? Vďaka rozhodnutiu už máte reakciu dopredu pripravenú, čo je pre mozog omnoho jednoduchšie, ako stále o niečom premýšľať. Druhou vecou je, že pre návyky nemusíte meniť seba, ale okolnosti. Stačí seba samého dokonale poznať a okolnosti potom prispôsobiť tomu, čo chcete.

Ako spoznať seba samého

Pre dokonalé poznanie seba samého spisovateľka navrhuje začať premýšľaním o tom, aká ste osobnosť po a) vo vzťahu k vlastným predsavzatiam a očakávaniam (chcem pravidelne cvičiť, mať viac času na deti, naučiť sa variť) a po b) k záväzkom voči okoliu (treba splniť deadline v práci, zariadiť darček pre otca k narodeninám a podobne). Podľa toho potom vo svojej knihe rozdelila ľudí na celom svete do štyroch kategórií.

Prvou sú „vytrvalci“, ktorí zvládajú plniť svoje vlastné predsavzatia i očakávanie svojho okolia. Potom sú to tzv. „vzorní“. Tí na sto percent plnia očakávania svojho okolia, v dôsledku čoho však majú problém plniť vlastné predsavzatia. Existujú tiež „pochybovači“, ktorí dokážu plniť oboje, ale oba záväzky majú tendenciu neustále spochybňovať a hľadať k nim rozumné odôvodnenia. A nakoniec sú to rebeli neplniaci záväzky svoje ani záväzky svojho okolia.

Vzorní

Dajte vzornému úlohu s termínom odovzdania a môžete si byť istí, že v ten deň sa k vám skutočne dostane splnená. Vzorný je typ človeka, ktorý nedokáže hovoriť nie druhým, zato ho veľmi dobre vie hovoriť sám sebe. Keď dôjde na vlastné predsavzatie, vzorný zvyčajne hovorí: „Kiež by som tak mal viac času.“ Alebo: „Keby som sa konečne naučil hovoriť nie, hneď by som mohol...“ Paradoxne, viac času ani väčšia schopnosť odmietať v dlhodobej perspektíve vzorným nepomôže. Aby dodržiavali plány voči sebe samotným, spisovateľka odporúča urobiť si z každého vlastného predsavzatia formu vonkajšieho záväzku.

Napríklad: Ak chcete schudnúť, najmite a zaplaťte si dietológa alebo trénera, ak sa chcete naučiť jazyk, prihláste sa do kurzu. V knihe spomína príklad dvoch kamarátok – vzorných, ktoré si pravidelnú návštevu fitnescentra navzájom poistia tým, že si zakaždým vymenia jednu topánku. Keď na druhý deň niektorá z nich vynechá, cvičiť nebude môcť ani jedna. To je, samozrejme, pre vzorné úplne neakceptovateľné, takže ani jedna cvičenie nevynechá.