Stres znamená opotrebovanie organizmu a podľa posledných poznatkov zodpovedá za osemdesiat percent chorôb. Telo považuje stres za stav núdze, za ohrozenie. V podobe toxínov sa ukladá hlboko v tkanivách. Vytvára napätie, ktoré znižuje prekrvenie a bráni postihnutému tkanivu v prísune životnej energie a výživy. Nesprávny životný štýl, nevhodná strava a tiež stres hlboko ovplyvňujú náš organizmus a spôsobujú ukladanie škodlivých látok v tkanivách a zápal. Po rokoch tento stav, ak s ním nič neurobíme, vyústi do rôznych chronických civilizačných ochorení.

Dobrý a škodlivý stres

Určitá miera stresu je pre život potrebná. Stres nás stimuluje k nejakej činnosti a splneniu vytýčeného cieľa. Pôsobí pozitívne tým, že bráni apatii, nečinnosti. S krátkodobým stresom sa stretávame všade, v práci i doma, pred skúškami, dôležitým výkonom, keď riešime nezvládnuteľné časové úlohy. Po ukončení akcie napätie povolí a sme opäť v pohode. Ak však prechádza do dlhodobého stresu, napríklad pri neriešených vzťahových problémoch alebo po strate blízkeho človeka, keď organizmus reaguje na každú stresovú reakciu tak, akoby šlo o „záchranu života“, začína byť pre organizmus nebezpečný a treba ho riešiť, vyrovnať sa s ním.

Ako vzniká stres

„Vo svojej lekárskej praxi sa denne stretávam s pacientmi, ktorí ku mne prichádzajú s únavou, bolesťami kĺbov, migrénami, tráviacimi problémami, kožnými vyrážkami, vysokým tlakom, cukrovkou, obezitou alebo alergiami. Niektoré z týchto zdravotných ťažkostí sa vyvíjajú dlhý čas, niekoľko rokov i desaťročí bez toho, aby sa nejako prejavili. Spomínané ťažkosti sú však len odrazom dlhodobej vnútornej nerovnováhy, " hovorí MUDr. David Frej, autor knihy Zápal – skrytý zabijak.

Na fyzickej úrovni stres vyvoláva čokoľvek – znečistenie ovzdušia, nezdravá výživa a životospráva, nedostatok spánku, odpočinku, prepínanie síl, existenčné finančné starosti, napätie vo vzťahu. Mentálny stres zažívame pri životných udalostiach, ako je napríklad úmrtie blízkeho človeka. Dlhodobý stres vzniká často našou neochotou prijímať zmeny a prispôsobiť sa konkrétnym životným situáciám, realite.

Stres podporujeme aj fajčením, konzumáciou alkoholu, negatívnym myslením, úzkosťou, strachom, hnevom. Aj keď sa snažíme zvládať stresové situácie, našu reakciu do určitej miery ovplyvňuje vrodená predispozícia, podľa ktorej sa správame a reagujeme. Vždy sa totiž môžeme rozhodnúť, či vidíme pohár do polovice naplnený alebo napoly prázdny. Ľudia s vierou, určeným životným cieľom a pozitívnym prístupom znášajú prekážky, a teda stres, podstatne lepšie než tí, ktorí riešia všetko chaoticky a pesimisticky.

Ako to pri strese funguje v organizme

"V strese sa vylučujú hormóny na boj so stresom – kortizol, aldosterón, adrenalín a noradrenalín –, podporujúce uvoľňovanie cukru z pečene a svalov do krvi. Hladina inzulínu stúpa a zvyšuje prekrvenie a prísun energie do tkanív a buniek. Kortizol zvyšuje ukladanie tukov v tukovom tkanive na bruchu a hladinu krvného cukru. Nadbytok stresových hormónov podporuje tvorbu voľných radikálov a zhoršuje trávenie."  vysvetľuje doktor Frej. Pri narušenom trávení sa živiny nevstrebávajú a tvoria sa toxíny, ktoré sa usadzujú v črevách, alebo sa vstrebávajú do krvi a podporujú vznik zápalovej reakcie a poškodzujú rôzne orgány v tele. Pri dlhodobom strese sa vyčerpáva adrenalín, ktorý krátkodobo pripravuje organizmus na záťažovú situáciu, oslabuje sa trávenie (z nestrávenej potravy sa nevstrebú živiny, ktoré organizmus potrebuje pre svoju činnosť).

"Stres zvyšuje vylučovanie cytokínov, látok regulujúcich imunitu, a zápal. Zápal môže vyvolať aj podráždenie nervových vlákien, najmä v koži, tráviacom trakte, dýchacích cestách či v močovom systéme, keď sa vplyvom stresu, chemických látok či fyzickým podnetom vylučujú látky spojené so zápalom."  dodáva odborník. Stres zároveň znižuje imunitu, ktorá nedokáže dostatočne bojovať so škodlivými vplyvmi. Takto môže emočný stres vyvolať napríklad zápal v prieduškách a astmatický záchvat rovnako ako alergénna látka pri autoimunitnom ochorení.