Podvodník, grázel, sebec. Tak by sa dal v stručnosti charakterizovať človek s disociálnou poruchou osobnosti. Vyjsť s týmito ľuďmi sa dá len ťažko, účinnejšie je mať sa pred nimi na pozore.

Narušená osobnosť

Ako už názov napovedá, disociálna porucha osobnosti sa týka vzťahov a patrí do veľkej kategórie duševných porúch zvaných poruchy osobnosti, voľakedy označovaných ako psychopatia a ešte predtým ako čudáctvo. Termín čudáctvo celkom priliehavo vystihuje to, ako taká porucha v praxi vyzerá. Zjednodušene môžeme povedať, že u jej nositeľa vybočuje určitá povahová vlastnosť extrémne z normy. Nejde teda o to, že by robil niečo, čo je nám úplne cudzie, a správal sa na prvý pohľad ako duševne chorý. Skôr žasneme nad tým, ako sa prejavuje a aká je jeho osobnosť. 

Dôležité je tu porovnanie s normou. Ak by mal taký človek žiť sám v úplnej izolácii, zrejme by nemal väčšie ťažkosti ako ktokoľvek iný v obdobnej situácii. Pokiaľ ho však sledujeme v spoločenstve ľudí, vyvoláva dojem, že skrátka medzi ostatných akosi nezapadá a že niektoré jeho vlastnosti a reakcie sú veľmi vyhrotené. Napríklad určitá miera podozrievavosti je prirodzená všetkým a ťažko by sme sa bez nej v živote zaobišli. 

Človek s paranoidnou poruchou osobnosti však neverí nikomu a žije trvalo s pocitom, že sa musí mať pred všetkými na pozore, a to vrátane svojich najbližších. Všeobecne sa udáva, že nejakou poruchou osobnosti trpí 5–13 % populácie. Disociálnu poruchu osobnosti by sme potom mali nájsť u troch až piatich percent mužov a jedného percenta žien.

Ako môže dôjsť k narušeniu

Väčšinou ide o súhru genetických, teda vrodených, vplyvov a rodinného prostredia. Ľudia s touto poruchou často vyrastajú v dysfunkčných rodinách, v prostredí nabitom hádkami, odcudzením, chladom alebo prepletením rodinných rolí. Ich rodičia často pijú alkohol alebo užívajú iné návykové látky, výnimkou nie je ani týranie detí a iné formy krutého zaobchádzania. 

„V patogenéze hrá významnú rolu dedičnosť, častý je alkoholizmus otcov a týranie či sexuálne zneužívanie v detstve, materská deprivácia do piatich rokov veku, keď matky bývajú nespoľahlivé, nedisciplinované a často ide o impulzívne alkoholičky,“ vysvetľujú lekári. Disociálna porucha sa podobne ako ďalšie poruchy osobnosti začína prejavovať už počas detstva a dospievania. Adolescenti s touto diagnózou nás prekvapujú extrémnym množstvom podvodov, klamaním, krádežami, krutým zaobchádzaním so zvieratami, výbuchmi agresivity alebo absenciou pocitov ľútosti a viny. 

Porucha vrcholí okolo prahu dospelosti. Je to trvalá. Bohužiaľ, tu prakticky akákoľvek liečba zlyháva. Psychoterapia je málo účinná. Okrem toho ide o zásah do osobnostnej štruktúry jedinca, ktorá sa dá len ťažko ovplyvniť. Žiadne lieky na túto poruchu nie sú, a tak nezostáva iné, len sa naučiť s ňou žiť.

Mimo pravidlá a normu