Čo sa týka mužov, väčšina z nás dostane skôr alebo neskôr príležitosť vytriezvieť z ilúzií. Odpoveď na túto otázku súvisí s témou oveľa zložitejšou, než je tá mužská a pokúsi sa ju priblížiť spisovateľka Irena Obermanová.

Ale k veci. Chlapom sa veriť nedá. Ale verme im! Za každú cenu! Je to nesmierne dôležité pre našu dušu. Pretože vo chvíli, keď si žena túto otázku položí, prestáva byť ochotná rozbiť si ústa. Chce záruky a vlastniť. Prestáva byť dievčatkom a stáva sa rozumnou paňou.

Z chýb sa nikto nepoučí

V otázke „dá sa chlapom veriť“ zaznieva strach. Strach je jednou z najhorších emócií v ľudskom živote, ochromuje, je to vlastne väzenie. Samozrejme, že nás do istej miery chráni napríklad pred pádom z výšky. ktorá si položí otázku, či je možné veriť chlapom, sa blíži k vyhoreniu, strate nádeje. Život je predsa svojou povahou nebezpečný. Od nášho počatia nám neustále niečo hrozí a najhoršie, čo by sme mohli urobiť, by bolo zakukliť sa pred tým. Zostali by sme sterilní až do smrti. Ako matka malých detí som si veľakrát priala, aby som mohla ovplyvniť šťastie svojich dcér. Určite to poznáte – tú túžbu ochrániť svoje deti úplne pred všetkým. Nie je to možné. Ak by sme totiž mali možnosť ich šťastie ovplyvniť, neboli by naše deti ani šťastné, ani v bezpečí.

Tajomstvo starého dievčatka

Ako to vlastne bolo s neveriacim Tomášom? Biblické príbehy sa môžu vnímať ako symboly a Biblia ako úžasná kniha. Apoštol Tomáš nechcel uveriť vzkrieseniu Ježiša, pokiaľ ho neuvidí na vlastné oči. V istom zmysle to bol prvý moderný človek. Neveril, pokiaľ nedostal dôkaz, záruku. Caravaggio ho na svojom obraze spodobnil s prstom v Ježišovej krvavej rane na boku. Ako prečítať tento symbol, je na každom z nás, ja si ho vykladám tak, že svojou nevierou môžeme pôsobiť bolesť. Myslím, že ak by existovalo len jedno percento nádeje, že náš milý muž neklame, stojí to za to riskovať a nerobiť nič zlé ani jemu a ani sebe. Ježiš bol lepší než Tomáš, vydržal tú jeho zvedavosť a šťúranie sa v jeho rane, aj keď to muselo bolieť.