Byť krásna, múdra, úspešná – to sú vlastnosti, po ktorých túžime všetci. Ale byť dobrá? To neznie veľmi sexi. Napriek tomu dobrota môže zmeniť k lepšiemu celý váš život. Psychologička Laura Janáčková vás presvedčí, že byť dobrým človekom sa vypláca.

Prečo je dobrota taká podceňovaná? Prečo sa tak často spája s hlúposťou? Prečo ju často vnímame nie ako svoju prednosť, ale ako slabinu? Prečo si myslíme, že keby sme boli menej dobrí, dosiahli by sme v živote viac?

Jedným z hlavných dôvodov je asi skutočnosť, že dobrotu a láskavosť zamieňame za veľa iných vlastností, ktoré sa im môžu navonok podobať, ale v skutočnosti s nimi až tak veľmi nesúvisia. Tak napríklad za dobrých bývajú označovaní ľudia, ktorí nevedia hovoriť nie, boja sa obhájiť si svoj názor, sú pasívni, majú nízke sebavedomie. Skutočná dobrota ale neznamená každému vyhovieť, potichu potom škrípať zubami a v duchu si nadávať, že som opäť zareagovala ako „hlupák“. Je to skôr aktívne rozhodnutie, spôsob, akým pristupujeme k svetu a k ostatným ľuďom.

Dobrota mení náš svet – aj náš vlastný život

Drobnými prejavmi láskavosti môžete niekomu inému rozžiariť celý deň, ba čo viac, pravdepodobne si to zapamätá na veľa rokov. Psychológ Stefan Klein napriek tomu tvrdí, že je okolo nás veľa prejavov každodenného altruizmu, o ktorých sa ani nedozvieme: „Zlé správy sa šíria rýchlejšie,“ vysvetľuje. „Ľudia oveľa viac reagujú na negatívne stimuly. Keď vás niekto nahnevá, budete o tom hovoriť od rána až do večera, a keď vás niekto pustí v rade pred seba, je dosť možné, že na to ihneď zabudnete.“

Dobré skutky majú však ešte jeden nečakaný efekt. Vďaka nim sa totiž cíti šťastnejší aj ten, kto ich vykonáva. Keď preukazujeme dobro, v mozgu sa aktivujú rovnaké synapsie ako počas jedenia čokolády alebo milovania. Na začiatok teda stačí urobiť každý deň len celkom malý dobrý skutok.