V prípade, že by mal maliar opísať pobrežie Bretónska len v dvoch odtieňoch, vybral by si striebornú a zelenú. Atlantický oceán v týchto miestach má však všetky farby dúhy. Rovnako ako nebo plné našuchorených mráčikov, ktoré dokážu behom minúty sčernieť, zaplaviť vás kvapkami dažďa a vzápätí zahrať slnečnými lúčmi.

Bretónsko leží v najzápadnejšej časti Francúzska, je to polostrov, ktorého pobrežie (vrátane malých ostrovčekov) je dlhé asi 3500 km. Ak by ste si ho chceli prejsť celé, budete potrebovať naozaj dlhú dovolenku. Sú tu však miesta, ktoré vás jednoducho chytia za srdce. A to v prípade citlivejších jedincov doslova – vzhľadom k stále sa meniacemu počasiu sa biozáťaž pohybuje ako na hojdačke, od stupňa 1 do 3. S tabletkou na bolesť hlavy však počkajte, prechádzka po plážach, vietor a čerstvý vzduch bývajú tým najlepším liekom na všetky neduhy.

Ešte pred cestou

Jeseň v Bretónsku má jednu veľkú výhodu, teplota sa tu vďaka Atlantickému oceánu pohybuje v priemere okolo 20 °C. Aj cez leto sa v týchto miestach málokedy vyšplhá nad 25 °C a v oceáne s priemernou teplotou okolo 19 °C počas celého roka sa s veľkou pravdepodobnosťou nevykúpete. 

Čo so sebou určite budete potrebovať, je predovšetkým kvalitný plášťa a vysoké gumáky. Oboje si v prípade núdze kúpite na mieste, dobre vybavené supermarkety sú v každom väčšom mestečku. Všetko potrebné, samozrejme, dostanete aj v menších obchodoch, ktoré sú na každom rohu, ale už za nie veľmi priateľské „turistické“ ceny. 

Na dáždnik pokojne zabudnite, odfúkol by vám ho prvý bretónsky vánok. Pokiaľ nehovoríte po francúzsky, hľadanie ubytovania až na mieste nebude – ostatne, rovnako ako v celom Francúzsku – ľahké, a tak je lepšie zaistiť si ho vopred cez internet. Ceny nie sú nijako závratné, zvlášť potom mimo sezónu tu za prenájom domu zaplatíte menej ako za pobyt v slovenskej chalupe. 

Mušle a karamel

Francúzsko dokáže svojou vlastnou produkciou úplne pokryť spotrebu všetkých obyvateľov. A tí sú na to aj patrične pyšní. Napríklad práve cestou do Bretónska si všimnite, ako maximálne je tu využitá pôda, polia sú obrobené, všade sa pasú kravy, ovce, kozy a aj kone. Zastavte sa v malých farmárskych obchodíkoch, kde sa predáva čerstvé ovocie a zelenina, vajcia aj tradičné výrobky. 

A až zakotvíte, navštívte najbližšie informačné centrum a požiadajte o brožúru, ktorá vám bude nepostrádateľným sprievodcom v danej lokalite. Nájdete v nej okrem iného informácie o konaní miestnych trhov. Na nich nakúpite rovnako ako u nás – lokálne a sezónne, a tiež draho. Na trhoch sa rozhodne oplatí kúpiť čerstvé ryby, kraby, krevety a mušle. Medzi tie najlepšie patria čierne slávky, mušle svätého Jakuba a tiež srdcovky. Tie si však môžete, rovnako ako miestni obyvatelia, pri odlive sami nazbierať na pobreží. 

Z rýb potom určite vyskúšajte platesu, makrelu alebo pražmu. Ďalšou bretónskou vychytávkou je karamel. Zabudnite na klasickú sladkú cukrovú chuť, ktorou sa vyznačuje jeho slovenská verzia. Ten francúzsky je vyrobený zo soli a masla. Pripravujú sa z neho karamelky, krém na natieranie crépes alebo nanuk pripomínajúci Magnum. Nie je to žiadna lacná záležitosť, za malé vrecko karameliek zaplatíte 5 eur.

Mesto korzárov

Tak sa nazýva historické prístavné mestečko Saint-Malo. Jeho časť je obohnaná pôvodnými obrannými hradbami, za ktorými sa skrýva mesto v meste. Sú tu staré vysoké domy priliehajúce tesne k sebe a také úzke uličky, že s autom tam len veľmi ťažko prejdete, o parkovaní ani nehovoriac. Miestny prístav je jedným z najdôležitejších v celom Francúzsku a vďaka svojej pirátskej histórii je vyhľadávanou turistickou atrakciou. 

Pokiaľ sa sem dostanete, určite stojí za to, prejsť sa po hradbách a pozrieť si sochu tunajšieho rodáka, námorníckeho kapitána Jacquesa Cartiera. S jeho menom sa v Saint-Malo stretnete často, práve jemu vďačí Francúzsko za kolonizáciu Kanady v roku 1535. Napokon, hrdosť miestnych obyvateľov je chýrna, a pravdepodobne tu začujete vetu: Ni français, ni breton, malouin suis (Nie som Francúz ani Bretónec, som zo Saint-Malo). 

Pôvodným jazykom tejto oblasti je totiž bretónčina, ktorá sa stále ešte používa, a ak budete chcieť „zapadnúť“, potom sa naučte tieto slová: Demad/Demat (dobrý deň), kenavo (dovidenia) a trugarez (ďakujem). Bretónske nápisy miest sa uvádzajú na ceduli pri vjazde a výjazde pod francúzskym názvom.

Pre filmových fanúšikov

Centrum mesta Dinard ležiaceho neďaleko Saint-Malo sa svojou architektúrou výrazne líši od ostatných prístavných miest severného Bretónska. Angličania si tu v 19. storočí postavili svoje sídla v štýle Belle Époque. 

Na pláži sú modrobiele pruhované stany, pobrežné promenády a aj socha Alfreda Hitchcocka s párikom čajok. Legendárny režisér totiž veľmi rád chodil do Dinardu. Práve odtiaľ pochádza slávna plážová scéna z hororu Vtáky a hovorí sa, že gotický dom týčiaci sa na vrchole útesov bol predlohou pre ten, ktorý poznáme z filmu Psycho.

Ak chcete spoznať Bretónsko také, aké skutočne je, so všetkou farebnou parádou, vôňou po mušliach a štipkou nacionalizmu, potom sa vyberte autom po pobreží. Navštívte malé mestečká, dedina a prístavy. A predovšetkým, hovorte s miestnymi – budete prekvapení, akí milí a priateľskí sú v osobnom kontakte.

Užitočné informácie

Do Bretónska sa oplatí ísť autom, musíte však počítať s nie práve lacnými platbami za diaľnice. Z Paríža sa však môžete vydať po rýchlostnej ceste, ktorá je bezplatná. Vo Francúzsku musíte mať v aute povinne alkotester a transparentnú vestu. Pokuty sú dosť vysoké a dodržiavanie povolenej rýchlosti (ktorá je rovnaká ako v SR) sleduje viac ako 2500 radarov. 

Otváracie doby typické pre južnú Európu sú, bohužiaľ, aj tu. Banky majú otvorené v čase 9.30–12 hod. a potom až 14–17 hod., obchody 9–12 a 15–19 hod, reštaurácie 13–16 hod. a 20.30–24 hod. Prajeme peknú dovolenku.

 

Foto: Shutterstock