Tzv. hygienická hypotéza potvrdzuje, že netreba preháňať upratovanie, lebo správna porcia „špiny“ nám neublíži. Tá z dlhodobého hľadiska  trénuje detský imunitný systém. Prehnaným čistením a dezinfikovaním totiž likvidujeme aj užitočné baktérie. Kedy však bordelárstvo prerastá do choroby?

Prečo máme taký problém s upratovaním?

Podľa psychológov pramení často v detstve, ide o určitú vzburu proti autorite rodičov. Ak vás tí zamkli do izby, kým ste ju celú nepoupratovali, tak je prirodzené, že upratovanie budete z duše nenávidieť. Avšak, neporiadok môže nabrať aj hrozivé rozmery. Ak človek stratí prehľad, môže zapatrošiť aj dôležité daňové doklady alebo rodné listy detí a to už veru je poriadne veľký problém.

Možno teda patríte medzi ľudí, ktorí sa odborne nazývajú messies, z anglického mess, čo znamená  neporiadok. Udržať poriadok je pre nich najťažšia vec na svete. Je im ľúto vyhodiť čokoľvek, čo sa ešte môže zísť. Sú to ľudia, ktorí nemajú svoj všedný život pod kontrolou. Priam visia na veciach, ktoré ich obklopujú, na prvom obleku a na všetkom, čo v živote nadobudli. Stokrát otočia niečo v ruke, poťažkajú a nikdy nevyhodia.

Nie ste v tom sami

Na svete je množstvo takýchto ľudí, aj keď na Slovensku nie je táto choroba známou, avšak to neznamená, že tu nie je. Podľa psychológov bývajú zvyčajne takto postihnutí kreatívni a senzibilní ľudia, ktorých pozornosť je nestála, lebo sa zaujímajú o všetko naraz.

Odborný termín messies pred tridsiatimi rokmi zaviedla americká učiteľka Sandra Feltonová. Jej byt bol dlhé roky prakticky neobývateľný, učiteľka z Floridy sa však dokázala vzchopiť a chaos kontrolovať. Odvtedy pomáha radami i konkrétnymi činmi ľuďom, ktorí sa márne usilujú vymaniť zo svojho neporiadku. V USA existuje tento pojem už od 80. rokov.

Vyzerá to ako lenivosť, ale nie je

Na rozdiel od bežných chaotikov, ktorí sú jednoducho leniví, messies poriadok chcú, ale nie sú schopní ho urobiť a udržať. Žiadne rady im nepomáhajú, treba ich naučiť, že nemôžu všetko robiť naraz, že treba postupne upratovať jednu zásuvku za druhou, jednu izbu za druhou. Odborníčka hovorí, že je to ťažký a dlhodobý proces. Ten, kto ho absolvuje, utvorí si zasa priestor na život. V zahraničí sa takíto ľudia stretávajú vo svojpomocných skupinách. Tak, ako si anonymní alkoholici vymieňajú skúsenosti, robia to aj anonymní neporiadnici, terapia spočíva v tom, že absolvujú tréningy zamerané na upratovanie.