Aktuálne karanténa spojená s koronavírusom prinútila mnoho ľudí pracovať z domu. To vedie k zvýšenému riziku odkladania svojich povinností na neskôr. Ako teda vyhrať súboj s tzv. prokrastináciou v ťažkých domácich podmienkach?

Nejde o lenivosť ale nedostatok vôle

Na začiatok je dobré povedať, že prokrastinácia nie je lenivosť. „Lenivý človek nechce robiť nič. Fláka sa a je s tým stavom spokojný. Napriek čomu chudák prokrastinátor by rád niečo urobil, ale nemá dostatočnú vôľu začať,“ vysvetľuje psychologička Zdeňka Židková. Dnešné deti a následne aj dospelí, ktorí z nich rastú, sa nevedia kontrolovať a nemajú to, čo hranice vo výchove prinášajú – sebakontrolu, silnú vôľu, vytrvalosť ísť cez prekážky.

Len sa pozrite, ako sme sa zrazu začali mať všetci radi. „Vykrikujeme, že naša osoba je na prvom mieste, a nič nepríjemné nemienime robiť. Prijali sme ako skutočnosť, že keď nás nebaví práca, nie je povinnosťou robiť ju dobre alebo dokonca ju vôbec vykonávať. Nikomu nenapadne, že záujem často prichádza až s výsledkami,“ hovorí odborníčka, podľa ktorej v posledných rokoch úplne zmizla schopnosť odrieknuť si krátkodobé pôžitky a riešiť zložitejšie situácie, čo je predpokladom životnej úspešnosti takmer v čomkoľvek.

Prečo prokrastinujeme

Okrem výchovy, ktorá vytvára pre prokrastináciu ideálne podhubie, je podľa psychologičky za stratu sebaregulácie zodpovedné aj veľké množstvo neobmedzených možností. V každom prvku nášho života je ich toľko, že nevieme, čo si vybrať. Všetko je dostupnejšie a zdanlivo jednoduchšie, ale väčšinou len do chvíle, než sa musíme rozhodnúť. Pretože nevieme ako a nikto nám neporadí, čo je najlepšie alebo najdôležitejšie a odkiaľ vlastne začať, vec odkladáme.

Neistota a strach z neúspechu. Obrovské množstvo neistoty sa často mení na strach sa do niečoho vôbec pustiť, aby človek neurobil chybu, aby si nevybral zle, aby nedošlo k tomu, že by napríklad náhodou neuspel. Na to sa potom nabaľuje vyčerpanie. Potom aj nedefinovaný cieľ. Toto je typické pre študentov, ktorí študujú, aby niečo študovali, ale nebaví ich to, takže sa snažia vyhnúť všetkým povinnostiam. Platí to však aj pre ľudí, ktorí si dávajú extrémne ciele v takej ďalekej budúcnosti, že im pripadá, akoby ich nemali nikdy dosiahnuť. Až ich to vystraší a oni potom nemajú motiváciu pracovať na nich.