Partnerský život rieši z času na čas každý z nás, a preto je možno jednou z najväčších záhad života. Opakujú sa vám stále rovnaké nepríjemné situácie, podobní partneri či problémy, ktoré riešite neustále dookola? Asi je čas na poriadnu zmenu! Ale akú?

Vzťahy sú neoddeliteľnou súčasťou života. Robia nás v živote šťastnými a naplnenými. Sú jeho zmyslom, pretože nie je asi žiadnou novinkou, že človek je spoločenský tvor. Každý túži mať po svojom boku niekoho, o koho sa môže oprieť, či už je to milujúca rodina, priatelia alebo životný partner. Bez blízkych sa totiž nemáme s kým podeliť o radosti ani starosti. Naozaj platí, že to, čo vyžarujeme, tvaruje náš život. To, ako sa navonok prejavujeme, k nám priťahuje ľudí s podobnými vlastnosťami. Všetko v našom živote, okolnosti, životné lekcie, skúsenosti, partneri či pracovné príležitosti vychádzajú z toho, ako reagujeme na vonkajšie podnety.

Pojem "stará dievka" už neplatí

Doba sa veľmi rýchlo mení, no nátlak na nezadané ženy po dvadsiatom piatom roku je stále prítomný. Kedysi v tomto veku už žena mala manžela a minimálne jedno dieťa. Dnes dvadsaťpäťročná mladá žena dokončí vysokoškolské štúdium a ešte si len začína budovať kariéru. V opačnom prípade sa po dlhoročnom vzťahu, ktorý mala popri škole, vydá a kariéru si buduje jej manžel. Je to takto správne? Mali by sme si vôbec klásť takúto otázku? Každý je predsa jedinečná bytosť, a teda nie každý musí viesť život podľa nejakých všeobecných pravidiel. Dôležité je, aby sme s vlastným stavom boli spokojní. Ak to tak nie je, vtedy je čas klásť si otázky a spraviť nejakú zmenu. Netreba preto počúvať zastaranú verejnú mienku, ktorá nám zbytočne vytvára vrásky na tvári. Je v poriadku, ak má žena rodinu v dvadsiatich rokoch a v práci sa realizuje neskôr. Rovnako tak je normálne, ak si rodinu založí potom, ako si vybuduje kariéru. Vždy je to individuálne, dôležité je počúvať svoje pocity, nie ľudí naokolo.

Ako sa pohnúť zo začarovaného kruhu?

Mnohé ženy chcú byť „single“ z vlastného presvedčenia. Ešte sa nechcú usadiť, chcú si užívať život, cestovať a spoznávať svet ako nezadané. A neexistuje dôvod, prečo by sme to mali považovať za nesprávne. Nikto nemá právo poučovať druhého, lebo každý sa pozná najlepšie sám. Potom sú, samozrejme, aj ženy, ktoré si nevybrali byť nezadané dobrovoľne, no život to tak jednoducho zariadil. Avšak ani to nemáme právo posudzovať.