Stres znamená opotrebovanie organizmu a podľa posledných poznatkov zodpovedá za osemdesiat percent chorôb. Telo považuje stres za stav núdze, za ohrozenie. V podobe toxínov sa ukladá hlboko v tkanivách. Vytvára napätie, ktoré znižuje prekrvenie a bráni postihnutému tkanivu v prísune životnej energie a výživy. Nesprávny životný štýl, nevhodná strava a tiež stres hlboko ovplyvňujú náš organizmus a spôsobujú ukladanie škodlivých látok v tkanivách a zápal. Po rokoch tento stav, ak s ním nič neurobíme, vyústi do rôznych chronických civilizačných ochorení. Čo by ste o ňom mali vedieť?

Dobrý a škodlivý stres

Určitá miera stresu je pre život potrebná. Stres nás stimuluje k nejakej činnosti a splneniu vytýčeného cieľa. Pôsobí pozitívne tým, že bráni apatii, nečinnosti. S krátkodobým stresom sa stretávame všade, v práci i doma, pred skúškami, dôležitým výkonom, keď riešime nezvládnuteľné časové úlohy. Po ukončení akcie napätie povolí a sme opäť v pohode. Ak však prechádza do dlhodobého stresu, napríklad pri neriešených vzťahových problémoch alebo po strate blízkeho človeka, keď organizmus reaguje na každú stresovú reakciu tak, akoby šlo o „záchranu života“, začína byť pre organizmus nebezpečný a treba ho riešiť, vyrovnať sa s ním.

Ako vzniká stres?

Na fyzickej úrovni stres vyvoláva čokoľvek – znečistenie ovzdušia, nezdravá výživa a životospráva, nedostatok spánku, odpočinku, prepínanie síl, existenčné finančné starosti, napätie vo vzťahu. Mentálny stres zažívame pri životných udalostiach, ako je napríklad úmrtie blízkeho človeka. Dlhodobý stres vzniká často našou neochotou prijímať zmeny a prispôsobiť sa konkrétnym životným situáciám, realite. Najhorším prístupom je nevnímanie reálnej situácie a snaha neriešiť ju alebo sústavne odkladať jej riešenie. Stres podporujeme aj fajčením, konzumáciou alkoholu, negatívnym myslením, úzkosťou, strachom, hnevom. Aj keď sa snažíme zvládať stresové situácie, našu reakciu do určitej miery ovplyvňuje vrodená predispozícia, podľa ktorej sa správame a reagujeme. Vždy sa totiž môžeme rozhodnúť, či vidíme pohár do polovice naplnený alebo napoly prázdny. Ľudia s vierou, určeným životným cieľom a pozitívnym prístupom znášajú prekážky, a teda stres, podstatne lepšie než tí, ktorí riešia všetko chaoticky a pesimisticky.

Ako to pri strese funguje v organizme

V strese sa vylučujú hormóny na boj so stresom – kortizol, aldosterón, adrenalín a noradrenalín –, podporujúce uvoľňovanie cukru z pečene a svalov do krvi. Hladina inzulínu stúpa a zvyšuje prekrvenie a prísun energie do tkanív a buniek. Kortizol zvyšuje ukladanie tukov v tukovom tkanive na bruchu a hladinu krvného cukru. Nadbytok stresových hormónov podporuje tvorbu voľných radikálov a zhoršuje trávenie. Pri narušenom trávení sa živiny nevstrebávajú a tvoria sa toxíny, ktoré sa usadzujú v črevách, alebo sa vstrebávajú do krvi a podporujú vznik zápalovej reakcie a poškodzujú rôzne orgány v tele.